Separačná vrstva

Separačné vrstvy nachádzajúce sa priamo pod strešnou krytinou môžu plniť rôzne úlohy. Už vo fáze plánovania by sa preto malo zvážiť, či sa separačná vrstva použije, resp. aká separačná vrstva sa použije.

Separačné vrstvy môžu:

chrániť drevené debnenie alebo dosky na báze dreva pred vlhkosťou počas fázy výstavby.
zlepšiť zvukovú izoláciu,
vyrovnať menšie nerovnosti podkladu,
poskytovať ochranu kovovej krytine proti vytláčaným klincom z debnenia,
zlepšiť kĺzavosť pri teplotne-dilatačných dĺžkových zmenách plechu,
chrániť kov na spodnej strane pred škodlivými alkalickými vplyvmi a možnými škodlivými vplyvmi ochranných prostriedkov na drevo,
podporiť strešnú krytinu a podstrešie z hľadiska funkcie ochrany proti dažďu.

Separačné vrstvy nesmú nasávať ani zadržiavať vodu, nesmú prepúšťať prívalový dážď a musia odolávať teplotám priamo pod kovovou strechou. V závislosti od funkcie, ktorú má separačná vrstva plniť, treba vhodný výrobok vybrať po konzultácii s výrobcami separačných vrstiev.

Ak sa má použiť separačná vrstva, napr. ako prídavná zvuková izolácia, odporúča PREFA použitie hrubších a ťažších bitúmenových separačných vrstiev.

Upozornenie

Spoločnosť PREFA odporúča použitie vhodných separačných vrstiev pod strešné krytiny PREFA. Spoločnosť PREFA neodporúča používanie štruktúrovaných separačných vrstiev v kombinácii so strešnými krytinami PREFA.

Okrem vyššie uvedených rámcových podmienok určuje výrobca PREFA pre štruktúru separačných vrstiev tieto podmienky:

Od zaťaženia snehom 3,25 kN/m² alebo v prostredí kategórie 0, I alebo II je potrebná pokládka so separačnou vrstvou.
Pri strešných paneloch R.16, strešných šindľoch DS.19 a strešných paneloch FX.12 sa separačná vrstva vyžaduje do sklonu strechy 25°.
Pri strešných konštrukciách s nevykurovaným (odvetraným) podkrovím sa v súlade s požiadavkami národných predpisov (normy pre podstrešia) musí vytvoriť podstrešie alebo aspoň separačná vrstva.

Kategória územia 0 – morské a pobrežné oblasti, ktoré sú vystavené vplyvu mora.

Kategória územia I – oblasti v okolí jazier a oblasti s nízkou vegetáciou a bez prekážok.

Kategória územia II – oblasti s nízkou vegetáciou, ako je tráva a jednotlivé prekážky (stromy, budovy) s rozostupom najmenej 20-násobku výšky prekážky.

Kategória územia III – oblasti so súvislejšou vegetáciou a zástavbou alebo s jednotlivými objektmi s rozostupom menším ako 20-násobok výšky prekážky (napr. dediny, predmestská zástavba, lesné oblasti).

Kategória územia IV – oblasti, kde je viac ako 15 % povrchu zastavanej budovami s priemernou výškou 15 metrov.

Kategórie území podľa EN 1991-1-4