Najdôležitejšia Eschalierova myšlienka pri vývoji objektu: „Ako bude stavba vyzerať o 20 rokov? Ako docielim, aby nezostarla a zostala navždy mladá a svieža?“ Štvrť La Défense je srdcom parížskeho obchodného sveta. Kancelárska budova bola postavená v 70. rokoch a potrebovala už nový ráz, aby sa z nej znova stalo atraktívne pracovné miesto. „Je to 500 m², mali sme čas päť mesiacov a rozpočet päť miliónov eur,“ informuje architekt o východiskovej situácii, a tým zároveň zhŕňa dve najväčšie výzvy: nízky rozpočet a málo času.
„Proporcie budovy neboli pekné. Bola rozložená príliš horizontálne. Pomocou krídel sme dodali budove viac vertikálnosti. Krídla navyše smerujú na juh a vpúšťajú do veže slnečné svetlo,“ opisuje Eschalier svoj koncept. Ale parížskemu architektovi ešte niečo chýbalo. Chýbajúcim prvkom bola strecha. Tá sa dovtedy používala len na techniku. A to bolo potrebné zmeniť. Strecha mala byť miestom pre ľudí, ktorí v budove pracujú alebo prichádzajú na návštevy. Technické vybavenie sa „schovalo“ pod drevenú konštrukciu a nad ním vznikla kupola medenej farby z falcovaných šablón Prefa 29 x 29. Zrodila sa atraktívna terasa s výhľadom na Eiffelovu vežu. Meno „Blackpearl“ dali projektu stavbári – podľa filmu „Piráti z Karibiku“.
Extrémne vplyvy prostredia
Voľba materiálu padla na Prefu, pretože budova nemala starnúť: „Hliník je na to ideálnym materiálom. Budova Blackpearl je tu, v strede Paríža, vystavená extrémnym vplyvom prostredia. Na to sme nemohli zabudnúť,“ zdôrazňuje Eschalier. Tento materiál sa dá navyše dobre spracovávať a prispôsobovať oblúkom. „Materiál tu sadol ako koža. To dodáva kupole výnimočné vyžarovanie,“ vysvetľuje architekt, ktorý objavil svoje povolanie už v 16 rokoch. „Mám rád umenie, sochárstvo, maľbu, ale vždy mi išla aj fyzika a matematika,“ rozpráva Vincent Eschalier, ktorý vyrastal vo Francúzsku a v Anglicku.
Ako 18-ročný pracoval Eschalier v architektonickej kancelárii vo Washingtone D.C. Potom sa musel rozhodnúť medzi Cambridgeom a Versailles. Voľba padla – v neprospech britskej elitnej školy – na Francúzsko. Svoje rozhodnutie nikdy neľutoval, pretože na francúzskej univerzite spoznal mnohé aspekty architektúry: geografiu, geológiu, umenie a architektúru ako takú. Po dokončení vzdelávania odštartovala jeho kariéra veľmi rýchlo: „V 26 rokoch som mal prácu snov!“ Mladý architekt z francúzskej architektonickej kancelárie precestoval celý svet – až po Hongkong a Sydney. Bolo preňho neoceniteľnou skúsenosťou, že v takom mladom veku niesol takú zodpovednosť a získal toľko dôležitých kontaktov. Jeho zamestnávateľ však presunul svoje pôsobisko do Londýna. Eschalier chcel zostať v Paríži, a tak sa osamostatnil a založil si vlastné štúdio. Jeho prvým projektom v úlohe samostatného architekta bola umelecká galéria v Paríži.
Spojiť staré a nové
V prípade Blackpearl boli výzvy zjavné: „Veľký projekt a málo času,“ zhŕňa zadanie šéf firmy Parisis. V prvom kroku sa zhotovila komplexná drevená nosná konštrukcia, aby sa dali technické zariadenia „schovať“ pod strechu. Nasledovalo pokrytie šablónami Prefa. Blackpearl nebol prvý projekt, na ktorom Parisis a Prefa spolupracovali. Remeselníci už pracovali aj na iných objektoch vo francúzskom hlavnom meste s využitím hliníkových produktov z dielne Prefa. „Ceníme si prácu s produktmi Prefa,“ hovorí Battais s presvedčením. „Ľahko sa spracúvajú. To nám pomohlo s rýchlou realizáciou.“
